Zamyslenie sa o živote so zdravotným znevýhodnením.

Autor: Viktor Pamula | 23.2.2021 o 19:52 | Karma článku: 2,14 | Prečítané:  276x

Ušľachtilý človek má strach o iných, tuctový človek sám o seba. (Ernest) Aj tento citát vystihuje naše zamyslenie nad životom zdravotne znevýhodnených.

Naschvál som si vybrala tento citát, lebo sa ním riadim celý čas, ako som začala nezištne pomáhať ako aktivistka v rôznych sociálnych sférach. Nie, nejdem sa rozpisovať o sebe, už dlhšie vo mne rezonuje téma o inak obdarených ľuďoch a táto téma sa ma aj priamo dotýka, moja dcérka patrí medzi nich, čiže namietanie, že neviem o čom píšem u mňa neobstojí.

V našej domovine, je už roky zvykom, že si ľudí so zdravotným znevýhodnením všímajú politici, len pred voľbami, keď sa premávajú na svojich drahých tátošoch, alebo sa hrajú na skromných a presúvajú sa na bicykloch, vtedy sú im dobré hlasy aj týchto ľudí,  nehanbia sa dookola sľubovať a keď dosiahnu svoj cieľ, tak sú pre nich na príťaž. Vážené dámy a páni, pre týchto ľudí to už nestačí, sľuby im nepomôžu prekonať ich ťažkú životnú situáciu. Prestaňme ich vyčleňovať z našej bubliny a začnime s nimi plnohodnotne rátať!

Táto pandemická doba je dobou strachu pre všetkých, ale máme nádej, že pomôže vakcína, rôzne lieky a znova sa nadýchneme. Zdravotne znevýhodnení spoluobčania, žijú v tomto strachu celý svoj život, dennodenne sa stretávajú pre nich s neprekonateľnými prekážkami a svetlo na konci tunela akosi pre nich stále neprichádza. Je to náročné na psychiku a keď si pomyslíme, že musia ešte riešiť byrokratickú odyseu s úradmi tak to zasahuje až do diskriminácie.

Po rozhovoroch s týmito ľuďmi uvádzam aspoň tie najväčšie problémy, ktoré ich trápia a verím, že si to prečíta aj niekto z kompetentných a ľady sa pohnú. Mnohí z nich sa pokúšajú zamestnať. A kým cez telefón to bol takmer istý prísľub, že ich zamestnajú, akonáhle sa objavia na vozíku, verdikt pre nich je dopredu jasný – „je nám ľúto“ a vymyslia si nejaký dôvod, prečo ich do zamestnania neprijmú. U zamestnávateľov, ktorí aj založia tieto chránené pracoviská a chránené dielne, ide mnohokrát len o získanie finančných prostriedkov na krátky čas a potom sa stratia ako para nad hrncom. Na niektorých pracoviskách sa vyplácajú smiešne odmeny, ide doslovne o zdieranie. Nehovoriac o tom, že často nemajú upravené pracovné podmienky. Jedná sa o bezbariérový vstup do budovy, plne bezbariérové WC, schodiskové sedačky atď.  Aby som nebola negatívna len na zamestnávateľov, tu by im pomohla priehľadnejšia asistencia pri hľadaní a napasovaní zamestnania a taktiež byrokracia, ktorá tu existuje odrádza obidve strany.

Najviac ma mrzí, že verejné inštitúcie nepovažujú nedostatky v bezbariérovosti za podstatný problém. Skúste si sadnúť na invalidný vozík a prejsť svoju trasu, ktorú často využívate pri svojich potrebných úkonoch pre život. Ja som to skúsila, poviem vám, že sa hlboko skláňam pred zdravotne znevýhodnenými a o to viac ich chápem, lebo je to nadľudský výkon. Sú zavrznutí doma, lebo sa bez pomoci a asistencie druhých nedostanú či už na bežné úrady, športové a kultúrne podujatia, do dopravných prostriedkov, k lekárom no a zistíme, že pomaly nikde.

Chcem sa okrajovo dotknúť aj osobnej asistencie a opatrovateľského príspevku. Asistenciu by mal vykonávať aj rodinný príslušník, pretože najlepšie pozná potreby svojho blízkeho. Tento druh zárobku často využívajú ľudia, ktorí vôbec o túto prácu nemajú záujem, ide im len o zárobok. Tu by bolo vhodné otvoriť a sprehľadniť systém osobnej asistencie. Vytvoriť ponuky záujemcov o túto prácu, ktorí by následne absolvovali psychologické testy a klient by si z tejto ponuky mohol vybrať na úradoch práce, pokiaľ by sa o neho nemal kto z rodiny postarať. Smiešny opatrovateľský príspevok, ktorý v dnešnej dobe dosahuje cca 380 eur, navýšiť minimálne na sumu 700 eur v čistom. Pri týchto dvoch možnostiach dať na výber rodinným príslušníkom, ktorý im viac vyhovuje.

Pre zdravotne znevýhodnených ľudí, by mal byť vytvorený v každom meste nezávislý referát, ktorý by sa ich problematikou zaoberal v plnej miere, v ktorom by bol vytvorený inštitút nezávislého posudkového lekára a tento by nebol zamestnancom UPSVaR alebo Sociálnej poisťovne. Mali by sme už konečne začať napĺňať zásady Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným znevýhodnením a aj dôslednú kontrolu tejto implementácie.

V neposlednom rade by som sa chcela dotknúť u nás veľmi tabuizovanej témy a to je „sexuálna asistencia“. Týmto ľuďom by dala do života novú iskru, minimálne takú akú poznáme aj my zdraví. Sexuálna asistencia je aj o vzdelaní, nie len o sexe ako sa niektorí naši predstavitelia moci domnievajú a odmietajú na túto tému diskutovať. Treba už konečne našu spoločnosť na túto tému pripraviť, u zdravotne znevýhodnených nesmie rezonovať pocit, že ide o patologickú alebo abnormálnu potrebu. Sex a láska nepatrí len zdravým a krásnym ľuďom.

Robme šťastnými tých, čo sú blízko.

Ak náhodou ma budete chcieť lustrovať, tak áno som srdiečkárka a členka strany Progresívne Slovensko. Som na to patrične hrdá, tu som sa našla, sú tu úžasní a odhodlaní ľudia, vždy zapálení pre dobrú vec a hlavne moju srdcovku sociálnu oblasť. Ináč som úplne normálna.

 

 Dana Cervanová a Viktor Pamula

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michala Havrana

Spomeňme si na plesne pre Pellegriniho a žoviálneho Pašku s vilou v parku

Ficovo zdravotníctvo v časoch Bergama.


Už ste čítali?