Tridsať rokov po alebo čo priniesla Nežná revolúcia

Autor: Viktor Pamula | 21.10.2019 o 14:42 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  457x

V  tomto článku sa zamyslím nad  pozitívami a negatívami Nežnej revolúcie. Pokúsim sa načrtnúť spoločné znaky so súčasnosťou. 

V tomto roku si pripomíname tridsiate výročie tzv. Nežnej Revolúcie. Jej počiatky siahali do roku 1977, kedy bola podpísaná Charta 77. V nej signatári požadovali dodržiavanie občianskych a ľudských práv. Poukazovali najmä na to, že dohovory o ľudských a spoločenských právach podpísané v Helsinkách v roku 1976 nie sú dodržiavané. 

Vznik tejto charty sa vnímal ako vôbec prvý občiansky akt proti režimu po roku 1968. Signatári sa snažili o konštruktívny dialóg s predstaviteľmi komunizmu.. Charta poukazovala na diskrimináciu v zamestnaní, neslobodu cestovania, cirkvi a tak ďalej. Významnými boli požiadavky na oslobodenie politických väzňov. Tieto vyhlásenia znamenali perzekúcie a tvrdé vypočúvania ľudí, ktorí takto bojovali proti režimu. Členovia kultúrneho života podpísali tzv Antichartu, v ktorej podporili komunistický režim.  Od konca sedemdesiatych do polovice osemdesiatych rokov boli signatári Charty 77 nútený emigrovať.

Uvoľnenie nastalo v osemdesiatych rokoch. V tomto období sa generálnymi tajomníkom komunistickej strany v Sovietskom Zväze stal Michail Gorbačov. Ten so sebou priniesol ekonomické a sociálne reformy, ktoré mali naštartovať Sovietsky Zväz. To viedlo až k jeho pádu v roku 1991. Ďalším míľnikom bola návšteva pápeža Jána Pavla II. v Poľsku. Tá podporila kresťanský duch krajiny, ale aj stranu Solidarnošč, ktorá sa snažila o revolúciu.  V roku 1987 sa k spoločenskej situácií vyjadrilo niekoľko ekologických aktivistov. Požadovali čistotu krajiny a ovzdušia. Neskôr túto skupinu nazvali Bratislava/nahlas. 

Pokojný kresťanský protest bol naplánovaný na 25.marca 1988. Účastníci žiadali náboženské a občianske slobody. Taktiež hlásali požiadavky prepustiť biskupov a kňazov. Ľudí však tvrdo rozohnala polícia. Tá použila aj vodné delá. Táto demonštrácia sa neskôr vníma ako Sviečková manifestácia. Po zásahu polície ostalo aj niekoľko zranených. Práve to vyvolalo v spoločnosti zdesenie a odhodlanie k zmene. 

Prvé náznaky revolúcie sa začali diať počas Palachovho týždňa. Občania demonštrovali a opäť žiadali slobody. 

Hlavné protesty sa však konali od 16.  novembra 1989. Študenti chceli mať adekvátne vzdelávanie a možnosť rozšírenia odborov. Taktiež žiadali o reformy školstva.. Postupne sa k nim pridávali herci, pracovníci z fabrík a aj ostatní občania.  Na druhý deň protestovali študenti v Prahe. Voči nim brutálne zasiahli príslušníci Verejnej Bezpečnosti. Niekoľko desiatok ľudí bolo zranených. Postupne sa k nim pridávali herci a ostatné profesie v generálnych štrajkoch. 

Dnes v týchto pohnutých časoch čelíme opäť hrozbám korupcie a nefungujúcich štátnych orgánov. Práve tie by mali chrániť to, čo si občania poctivo vybojovali pred tridsiatimi rokmi. Vo fungujúcom štáte sa nevraždia novinári a nedohadujú sa štátne zákazky a bonusy pre jednotlivých ľudí a politické strany. Áno, dnes máme demokraciu. Tá je však v mnohých oblastiach horšia, ako predchádzajúci režim. Práve preto by sme aj po tridsiatich rokoch mali byť ostražití a spraviť kroky k lepšej krajine a k sebe samému. Nebojme sa zastrašovania a vytrvajme, pretože je to boj nás všetkých.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

S Kočnerom si dohadoval stretnutie aj bývalý šéf vojenských tajných

Skuhra šéfoval Vojenskému obrannému spravodajstvu za ministra Glváča.

Dobré ráno

Dobré ráno: Mladí Hongkončania majú pokrk Číny

Začal to zákon o vydávaní väzňov.


Už ste čítali?