Pred pár dňami sme si pripomenuli medzinárodný deň invalidov. Na týchto občanov sa však akosi zabúda. Na Slovensku takmer neexistujú organizácie, ktoré by podporovali invalidných občanov. Existujú však výnimky, napríklad Dobrý Anjel alebo Parasport. Väčšina organizácií však podporuje rodiny iba do 18 roku života dieťa. To je však chyba, pretože ťažký život pokračuje aj po dovŕšení dospelosti.
Rodiny detí, ktoré sa narodili s hendikepom majú mnoho problémov. Ľudia na vozíku majú problémy s cestovaním. Ak chcú nájsť vhodné ubytovanie, ktoré je bezbariérové musia si priplatiť. Hotely ubytovanie dostupné pre rodiny a ZŤP občanov stále nie sú bezbariérové ( ak sú tak stoja niekoľkonásobne viac ) Rodiny si tak nemôžu dovoliť letnú dovolenku alebo rodinný pobyt. Minulé leto som bol s rodičmi na výlete v Českej republike. Mali sme problém nájsť bezbariérové ubytovanie.
Kvôli vozíku sa neviem dostať napríklad na návštevu k rodine . Dostať sa po niekoľkých točitých schodoch je veľmi zložité. Jedným z najväčších paradoxov je schod do bezbariérového sociálneho zariadenia v Spišskej Novej Vsi.
Ďalším problémom sú financie na lieky alebo pomôcky. Mnoho ľudí, ktorí sa narodia s ťažkou diagnózou potrebujú financie na lieky či operácie. Rodičia sa o nich starajú 24 hodín denne za minimálne peňažné ohodnotenia a potrebujú zdravotné pomôcky. Musia si priplácať napríklad na vozík alebo polohovacie postele. Kúpa týchto pomôcok môže byť a často aj je pre rodinu veľmi nákladná až nedostupná. Pomôcky pre invalidných občanov sú preplatené. Napríklad pás na môj mechanický vozík stál 20 € .Z tohto dôvodu si nemôžu dovoliť mnoho pomôcok. Lieky pre hendikepovaných sú taktiež drahé. Paradoxom je, že by mali byť lacné. a dostupné pre tých, ktorí si to nemôžu dovoliť.
Ďalším problémom je kultúre. Vozíčkar si musí platiť plnú cenu lístka na podujatie za seba i doprovod, aj keď po celú dobu podujatia sedí na vlastnom, čo je nelogické. Buď zaplatím za zťp polovičnú sumu a doprovod zdarma alebo zťp zdarma a doprovod polovičnú sumu.
Štát neposkytuje občanom invalidom adekvátne peňažné príspevky, ktoré by pokryli spomenuté náklady. Je smutné že tieto príspevky musia suplovať organizácie. Stále však neexistuje organizácia, ktorá by pomohla invalidom ako takým. Z tohto dôvodu by som privítal vznik podobnej organizácie, ktorá by pomohla dlhodobo chorým ľuďom odkázaným na lôžko alebo invalidný vozík a ich rodinám.