V tejto poslednej časti článku by som sa rád pozrel, na pozitívne stránky bezbariérovosti.. Rád by som v ňom zhrnul niekoľko vecí z predchádzajúcich článkov, ktorým som sa až tak nevenoval. Týkajú sa kultúry, infraštruktúry dopravy a gastronómie.
Som spoločenský človek a rád chodím na rôzne kultúrne podujatia. V meste Spišská Nová Ves už niekoľko rokov stojí pred divadlom pódium. Na tomto pódiu sa konajú rôzne predstavenia divadiel, koncerty, alebo besedy. Tento priestor je využívaný najmä počas letných mesiacov, kedy sa v našom meste koná niekoľko spoločensko-kultúrnych akcií. Najzaujímavejšie z nich sú: Spišské, trhy, Dni mesta alebo Dni humoru na Spiši. K tomuto pódiu sa dostanem bez problémov aj na mechanickom a elektrickom vozíku.
Na ceste do mesta však musím využiť chodníky. Námestie môjho rodného mesta, je prerobené . Na oboch hlavných uliciach ( Zimná a Letná ) sú veľké dlažobné kocky, po ktorých sa dokáže, či už elektrický alebo mechanický vozík bez problémov pohybovať. V súčasnej dobe sú alebo budú v rekonštrukcií i priľahlé ulice vedúce na námestie. Návštevníkom ale i občanom mesta bude tak poskytnutý lepší zážitok z objavovania pamiatok na námestí.
K pobytu v meste patrí aj posedenie pri pizzi, pivku alebo len minerálke. Občas zájdem s priateľmi na nejaké to pivo do mesta. K vychutnaniu si však potrebujem adekvátne prostredie. Veľmi ma teší, že väčšina terás v meste disponuje nájazdovou rampou, po ktorej sa pohodlnej dostanem k stolu. Vtedy mi už nič nebráni v rozhovore a zábave s priateľmi.
V jednom z predošlých článkov som sa venoval doprave, Veľmi ma teší, že väčšina autobusov z vozového parku Mestskej hromadnej dopravy je nízkopodlažná. Takýto autobus je vybavený aj plošinou, po ktorej môže vozíčkar alebo kočík bez problémov výjsť von z autobusu.
Tieto veci dokazujú, že bezbariérovosť existuje, a mala by sa uplatňovať vo zvýšenej miere, pretože kde je vôľa, tam je i cesta. Zlepší to život ľuďom okolo a v konečnom dôsledku bude i tvorca rád, že k tomu prispel.